Perikarditída je zápalové ochorenia obalu srdcového svalu (perikardu). Za normálnych okolností sa malé množstvo tekutiny v perikarde nachádza, v prípade zápalu sa však toto množstvo zväčšuje. Podľa dĺžky trvania ochorenia sa delí na akútnu, chronickú a opakujúcu sa perikarditídu.
Dresslerov syndróm patrí medzi perikarditídy (zápal osrdcovníka, obalu, ktorý pokrýva povrch srdca). Vzniká ako autoimunitná odpoveď na poškodenie srdca pri srdcovom infarkte, operácii alebo zranení srdca. Medzi symptómy patrí bolesť na hrudníku a horúčka. Zriedkakedy môže spôsobiť komplikácie ako srdcová tamponáda alebo konstriktívna perikarditída. Diagnostikuje sa pomocou ultrazvukového vyšetrenia srdca, RTG hrudníka a krvných testov. Liečba prebieha ako liečba perikarditídy teda medikamentózne, len v prípade vzniku komplikácií chirurgicky.
prejavy ochorenia závisia od toho ako rýchlo perikarditída vznikla. Akútne vzniknutá sa prejavuje ostrou, bodavou bolesťou za hrudnou kosťou a na ľavej strane hrudníku, vyžarovať môže smerom do ľavého ramena a krku. Intenzívnejšia je pri zakašľaní, hlbokom dýchaní a pri ležaní. Bolesť na hrudníku však môže byť aj tupá tlaková. Ďalej je prítomné sťažené dýchanie, búšenie srdca, kašeľ , únava, intolerancia námahy, bolesti svalov a v prípade vystupňovaného stavu až príznaky srdcového zlyhávania (opuchy dolných končatín/členkov, opuch brušnej steny). V prípade chronickej perikarditídy nemusia byť symptómy veľmi výrazne, keďže stav vzniká pomaly a perikard sa zväčšenému objemu tekutiny stihne po čase prispôsobiť.
často príčina vzniku nie je jasná a ide tzv. o idiopatickú perikarditídu, vzniknúť však môže aj po infekcii, srdcovom infarkte, operácii srdca, pri systémovom zápalovom ochorení, zranení, nádore, chronickom obličkovom ochorení a endokrinologických ochoreniach.
konstriktívna perikarditída – pri dlhodobom ochorení alebo pri jeho opakovaní sa perikard zjazví a stane sa tuhým, u pacienta sa preto vyvíjajú známky srdcového zlyhávania (opuchy dolných končatín/členkov, brušnej steny), tamponáda srdca – veľká kumulácia tekutiny v perikarde, ktorá zabraňuje plneniu srdca a bez okamžitého zásahu vedie ku smrti.
fyzikálne vyšetrenie, šelest (pri počúvaní fonendoskopom), EKG, RTG hrudníka, ultrazvukové vyšetrenie srdca, CT srdca (vylúčenie iných príčin bolestí na hrudníku).
malé množstvo tekutiny v perikarde nevyžaduje žiadnu liečbu, na väčšie je potrebná medikamentózna liečba, liečba vyvolávajúcej príčiny, prípadne laboratórny rozbor perikardiálneho výpotku. V prípade srdcovej tamponády je liečba chirurgická alebo miniinvazívna s vypustením tekutiny z perikardu. Kontriktívnu perikarditídu je možné liečiť odstránením perikardu.
