Unikátna operácia vo VÚSCH zachránila život mladej pacientke
Mladá pacientka Lenka Rudíková sa dlhšiu dobu necítila dobre a bola dýchavičná. Ambulantné vyšetrenie vo VÚSCH odhalilo chybu aortálnej chlopne. Tím špecialistov sa napokon rozhodol pre náročnú tzv. Rossovu operáciu, ktorá sa na operačných sálach v dospelej kardiochirurgii na Slovensku nerealizuje.
„Necítila som sa dobre, môj zdravotný stav si vyžadoval nejaký zákrok, až som sa napokon ocitla na ambulancii VÚSCH, kde prišli na problém,“ opisuje cestu na operačný stôl.
„U mladých ľudí s aktívnym spôsobom života, keď majú aortálnu chybu – buď aortálnu nedomykavosť, alebo aortálnu stenózu – zúženie aortálnej chlopne, je štandardom všade na svete nahradiť poškodenú chlopňu,“ vysvetľuje doc. MUDr. Adrián Kolesár, PhD., MPH, prednosta Kliniky srdcovej chirurgie VÚSCH, a. s., a LF UPJŠ, ktorý bol zároveň na čele kardiochirurgického tímu v ďalšom zložení spolu s doc. MUDr. Vilémom Rohnom, CSc., MUDr. Martinom nosáľom a perfuziológom Mgr. Matúšom Marcinom.
Zákrok, ktorý Lenka absolvovala, je však niekoľkonásobne náročnejší ako výmena poškodenej aortálnej chlopne. „Pre Rossovu operáciu sa rozhodujeme v prípade, že sa poškodená chlopňa nedá opraviť, resp. vymeniť za náhradu,“ približuje doc. Kolesár.
Stav aortálnej chlopne dokážu lekári detailne posúdiť z CT alebo ultrazvuku srdca, a tak presne vedia, čo si konkrétny zákrok vyžaduje. Princíp Rossovej operácie spočíva v tom, že kardiochirurgovia odstránia pôvodnú aortálnu chlopňu a nahradia ju vlastnou pľúcnicovou chlopňou toho istého pacienta. Ide o takzvaný autograft, keďže pľúcnicová chlopňa je veľmi podobná aortálnej. Druhým dôležitým krokom je nahradenie chýbajúcej pľúcnicovej chlopne biologickou protézou, prípadne takzvaným homograftom – chlopňou od mŕtveho darcu.
Znázornenie princípu Rossovej operácie. Autor kresby: doc. MUDr. Tomáš Toporcer, PhD.
Tento zložitý operačný výkon má však viacero výhod. „Často ide o mladých pacientov, pri ktorých sa rozhodujeme pre tento typ operácie. Pri mladých ženách je to o to lepšie, že po tomto zákroku nemusia užívať lieky na riedenie krvi, ktorých užívanie je pri gravidite výrazne rizikové. Môžu totiž poškodiť plod a pri pôrode spôsobiť závažné krvácanie. Ďalším faktom je, že naša vlastná chlopňa má určitú rezistenciu voči infekciám, umelá chlopňa ju nemá, čiže vždy ste zaťažený rizikom zápalu nahradenej chlopne. A toto je vlastná biologická chlopňa, len je vymenená, čiže to riziko je prakticky ako v našej bežnej populácii, a zároveň sa zachováva prirodzená rezistencia voči infekciám,“ konštatuje doc. Kolesár.
Nahradenie pľúcnicovej chlopne má v modernej medicíne viacero možností. „Buď sa používa homograft – chlopňa od mŕtveho darcu – alebo sa implantuje biologická protéza,“ upresňuje kardiochirurg a zároveň dodáva, že takpovediac výmena chlopní je postavená aj na zaťažení, ktoré musia tieto implantáty zvládnuť. „Chlopňa v pľúcnej pozícii nedegraduje tak rýchlo ako v aortálnej. V aortálnej pozícii by biologická protéza mohla zdegenerovať u mladých ľudí za veľmi krátky čas (niekoľko málo rokov, aj skôr), v pľúcnej pozícii vydrží biologická protéza výrazne dlhšie – 15 až 20 rokov.“ Náročnosť Rossovej operácie odráža aj čas, ktorý musia kardiochirurgovia stráviť na operačnej sále. V priemere je to približne šesť až osem hodín. „Ide asi o najnáročnejší zákrok. Náročnejší ako výmena chlopne a rovnako aj ako operácia disekcie aorty. Pri disekcii aorty ide o akútny stav, čo znamená, že môžeme pacientovi pomôcť, ale nie vždy sa to musí podariť. Rossova operácia je plánovaný výkon, preto je ten faktor stresu oveľa vyšší,“ poukazuje na úskalia tohto zákroku doc. Kolesár.
Na druhej strane mladší pacient umožňuje lekárom počítať s jeho vyššou mierou odolnosti, keďže organizmus je mladý a lepšie zvláda následnú rekonvalescenciu. Tá základná pri tomto zákroku zvyčajne trvá 7 až 10 dní. „Zotavovanie bolo náročnejšie ako som očakávala, ale neskôr, keď už ma preložili na oddelenie, to bolo už lepšie,“ hovorí pacientka Lenka.
Takýto výrazný zákrok v sebe nesie aj riziká, no pri jeho úspešnej realizácii čaká pacienta vyššia kvalita života, ktorého dĺžka nemusí byť operáciou ovplyvnená: „Keď sa to urobí dobre, pacienti sa priblížia veku dožívania bežnej populácie. Zároveň, podľa štatistík, viac ako 90% pacientov, ktorí podstúpili Rossovu operáciu, nepotrebuje ani po 10-tich rokoch reoperáciu,“ hodnotí doc. Kolesár. To, že ide o unikátny typ operácie, ktorý si vyžaduje zohratý a skúsený kardiochirurgický tím, potvrdzuje aj fakt, že na území Česka a Slovenska sú iba štyri pracoviská, kde sa „Ross“ v dospelej kardiochirurgii realizuje. V Čechách to robia tri centrá, na Slovensku sme vo VÚSCH jediní. Samozrejme, je predpoklad, že budeme robiť ďalšie takéto operácie. Máme zmluvu s UNLP v Košiciach a máme tím, ktorý bude odoberať homografty, teda biologické náhrady chlopní od mŕtvych darcov,“ uzatvára kardiochirurg doc. Adrián Kolesár.
Viaceré kardiocentrá sa vracajú k Rossovej operácii, ktorá je síce omnoho zložitejšia, no prináša viaceré benefity. Podľa primára Oddelenia miniinvazívnej kardiochirurgie a generálneho riaditeľa VÚSCH MUDr. Štefana Lukačína, PhD., MHA pre VÚSCH je to zlomový moment: „Do portfólia pribudol ďalší chirurgický a terapeutický postup, vďaka ktorému držíme krok so špičkovými pracoviskami v Európe, ale aj vo svete.“
Leave a reply