NAŠI ODBORNÍCI V MÉDIÁCH: Prekonali ste covid a trpíte postcovidovým syndrómom? Prečítajte si článok denníka Korzár. Vyjadrenie poskytol aj primár Kardiologického oddelenia, I. Kardiologickej kliniky VÚSCH, a.s. Košice – MUDr. Miroslav Gbúr
Článok: Návrat k fyzickej aktivite po covide? Neprepáľte to, varuje kardiológ (Korzár, 11. apríl 2022)
Radí, ako sa vrátiť do času pred chorobou.
KOŠICE. Po prekonaní covidu sa necítia dobre a do ordinácií špecialistov chodia s rôznymi ťažkosťami. Najčastejšie ide o únavu, pretrvávajúce bolesti hlavy, poruchy pozornosti, stratu vlasov a dýchavicu.
Ľudí trápi dlho po prekonaní covidu zadýchavanie pri námahe, vyšší tep v pokoji aj pri miernej fyzickej námahe, búšenie srdca, zmeny hodnôt krvného tlaku či bolesti na hrudi.
Primár Kardiologického oddelenia I. Kardiologickej kliniky Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Miroslav Gbúr vysvetľuje, že vyššie opísané príznaky sú najčastejšími, s ktorými pacienti do jeho ambulancie chodia.
Bez špeciálnej liečby
Covid-19 môže priamo zapríčiniť aj zápal srdcového svalu alebo osrdcovníka, teda myokarditídu alebo perikarditídu.
„Zápal srdcového svalu veľmi zjednodušene znamená poškodenie srdcových buniek imunitnou reakciou vyvolanou nejakým vyvolávacím činiteľom, v tomto prípade infekciou covid-19,“ vysvetľuje Gbúr.
Príznaky sú podľa kardiológa podobné ako pri iných srdcových ochoreniach, teda zadýchavanie sa pri námahe, búšenie srdca, bolesti na hrudi či vyššia tepová frekvencia.
Gbúr pripomína, že diagnostikovať myokartitídu možné len pri odbornom vyšetrení.
V súčasnosti však odborníci nepoznajú žiadnu špeciálnu liečbu covidového zápalu srdcového svalu.
Dôležitá je podľa Gbúra podporná liečba, ktorá závisí od závažnosti priebehu ochorenia.
Zápal je zväčša mierny
Gbúr ďalej vysvetľuje, že častejšie dochádza k poškodeniu srdcového svalu v dôsledku silnej zápalovej reakcie či nedostatočného okysličenia krvi a ďalších sprievodných javov hlavne pri ťažkom priebehu ochorenia.
Zápal srdcového svalu a osrdcovníka je však u pacientov väčšinou mierny.
„Stretli sme sa však aj s vyslovene ťažkým a komplikovaným priebehom. Či a v akej miere budú mať tieto ochorenia dlhodobé následky v súčasnosti nie je možné jednoznačné povedať,“ hovorí.
Upozorňuje však, že covid-19 môže tiež spôsobiť zhoršenie už známeho srdcového ochorenia alebo jeho prvé prejavy.
Ťažkosti sú častejšie u žien
Niektorí ľudia sa trápia ťažkosťami po covide niekoľko dní, iní aj niekoľko mesiacov.
Infektológ Pavol Jarčuška na nedávnej diskusii odborníkov o postcovidovom syndróme v Moldave nad Bodvou hovoril, že v košickej univerzitnej nemocnici majú pacienta s rok pozitívnym PCR testom.
Všeobecne je podľa kardiológa Gbúra trvanie aj charakter ťažkostí po prekonaní veľmi individuálnou záležitosťou.
Pripomína, že pretrvávanie určitých ťažkostí aj niekoľko týždňov po prekonaní ochorenia je vcelku bežné.
O takzvanom postcovidovom syndróme podľa odborníka väčšinou hovoríme, až keď ťažkosti trvajú viac ako tri mesiace od prekonania ochorenia.
„Vyskytujú sa prakticky vo všetkých vekových skupinách, ale častejšie u žien, ľudí vo vyššom veku a ľudí s vyššou hmotnosťou, respektíve u obéznych,“ hovorí.
Vyššie riziko pre kardiologické ťažkosti spojené s prekonaním covidu majú teda podľa odborníka obézni pacienti, no podobne sú na tom aj pacienti s pľúcnymi ochoreniami, oslabenou imunitou a s celkovo zlým zdravotným stavom.
„To okrem iného súvisí aj s fajčením a zlým životným štýlom,“ hovorí.
Lekára odporúča vyhľadať v prípade, ak po prekonaní akútneho štádia ochorenia nedochádza k postupnému zlepšovaniu výkonnosti alebo sa objavia nové ťažkosti.
Nedokázali vyjsť niekoľko schodov
Kardiológ sa však stretol vo svojej praxi už aj s pacientmi, ktorí po prekonaní covidu nedokázali vyjsť niekoľko schodov bez toho, aby sa nezadýchali.
Vysvetľuje, že zadýchavanie pri námahe môžu spôsobovať tak pľúcne ako aj srdcové ochorenia.
„Opäť je najlepšie začať u praktického lekára, ktorý podľa priebehu ochorenia, základných vyšetrení a ďalších informácií, ktoré o pacientovi má, určí ďalší postup a odošle ho k pľúcnemu lekárovi, kardiológovi, prípadne obom,“ vysvetľuje.
Jeden z bežných problémov po prekonaní nielen covidu, ale aj iných ťažších infekcií či ochorení, je podľa kardiológa aj takzvaná tachykardia, teda trvalejšie zvýšenie srdcového rytmu.
„Tachykardia môže mať mnoho príčin. Dôležité je najskôr vylúčiť, že ide o prejav nejakého srdcového ochorenia. Ak to tak nie je, príčinou je väčšinou strata kondície a zmeny v nastavení regulácie tepovej frekvencie a krvného tlaku. Tie sa postupne zvyknú upraviť,“ vysvetľuje odborník.
Postupná fyzická záťaž
Odporúča kardiológ po prekonaní covidu prípadne na istý čas vynechať fyzickú záťaž v niektorých prípadoch úplne?
„Závisí to od priebehu ochorenia. Dobré je sa na začiatku poradiť s lekárom, a to aj pri ľahkom priebehu nie skôr ako sedem až desať dní od začiatku ťažkostí,“ hovorí.
Rekonvalescenciu môžu podľa neho pacienti urýchliť vhodnou rehabilitáciou, pitným režimom a primeraným postupným fyzickým zaťažovaním.
„Špeciálne pacienti so sklonom k vyššej tepovej frekvencii horšie tolerujú fyzickú záťaž v stoji, a preto nie je vhodné hneď vybehnúť do lesa v snahe poraziť postcovidový syndróm,“ vysvetľuje.
Prepáliť začiatok totiž môže podľa neho návrat k predcovidovej fyzickej aktivite spomaliť. Prvé dni je preto potrebné začať s ľahkou záťažou s trvaním približne do 15 minút.
„Treba byť trpezlivý a počúvať vlastné telo a minúty záťaže aj intenzitu zvyšovať pomaly podľa vlastnej tolerancie. U ľudí s pretrvávajúcou tachykardiou sú vhodné aktivity ako plávanie či stacionárny bicykel,“ opisuje.
Primár Gbúr dodáva, že počas vlny omikronu nezaznamenali žiadne nové dlhodobé kardiologické ťažkosti, ktoré v predošlých vlnách pandémie nepozorovali.
Čítajte viac: https://kosice.korzar.sme.sk/c/22881000/navrat-k-fyzickej-aktivite-po-covide-neprepalte-to-varuje-kardiolog.html
