Opustil nás výnimočný lekár doc. MUDr. Pavol Török, CSc.
Doc. MUDr. Pavol Török, CSc. sa narodil 21. septembra 1949 v Humennom. Je absolventom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, pričom štúdium úspešne ukončil v roku v 1974. Po promócii nastúpil na chirurgické oddelenie v Humennom, odkiaľ po dvoch rokoch prešiel na ARO, kde pôsobil ako sekundárny lekár, neskôr stal zástupcom primára. Atestáciu I. stupňa z anestéziológie a resuscitácie získal v roku 1978, II. stupňa v roku 1982. V roku 1986 bol menovaný do funkcie primára nelôžkového ARO vo vranovskej nemocnici. S jeho veľkým prispením sa podarilo vo Vranove nad Topľou v priestoroch chirurgického pavilónu za 8 mesiacov vybudovať a otvoriť 5 lôžkové ARO, kde sa stal známym primárom. V roku 1992 obhájil dizertačnú prácu a získal titul kandidáta vied. Od roku 1995 pracoval ako externý pedagóg na klinike AIM SZU Bratislava. V roku 2008 pokračovala jeho kariéra na pracovisu anestéziológie a intenzívnej medicíny vo VÚSCH a.s., v Košiciach. V máji 2010 sa oddelenie stalo Klinikou anestéziológie a intenzívnej medicíny VÚSCH a.s., a UPJŠ LF Košice, kde bol MUDr. Pavol Török menovaný za prednostu. V tom istom roku sa stal riadnym docentom habilitáciou na SZU v Bratislave. V roku 2014 prenechal miesto prednostu kliniky svojmu mladšiemu nasledovníkovi a sám sa ďalej aktívne venoval liečebno-preventívnej a vedecko-pedagogickej práci. V roku 2021 bol výborom SSAIM ocenený Kadlicovou medailou za celoživotný prínos v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny. V roku 2023 získal spolu so svojím tímom Cenu za transfer technológií na Slovensku.
Docent MUDr. Pavol Török, CSc. mal bohatú prednáškovú a publikačnú činnosť. Organizoval so svojím tímom viaceré odborné podujatia, školenia, bol hlavnou postavou Brychtových dní a bol opakovane pozývaným prednášateľom na mnohé podujatia v zahraničí. Je autorom viacerých knižných publikácii, monografií a knižných kapitol, štandardných terapeutických postupov a mnohých odborných článkov v časopisoch na Slovensku, ale aj v zahraničí. Má prijaté viaceré patentované liečebné a diagnostické metódy a realizované mnohé vedecko-technické diela v technológiách významných výrobcov. Jeho výskum sa neuskutočňoval iba na pracovisku, ale aj doma, kde mal zariadené laboratórium pre výskum progresívnych spôsobov ventilácie.
Toto všetko dosiahol s výraznou oporou svojej rodiny, a to hlavne manželky Márie, synov Pavla, Tomáša a piatich vnúčat.
Zomrel v noci 11. 10. 2024 náhle počas spánku vo veku čerstvo dovŕšených 75 rokov. Nech odpočíva v pokoji!
Leave a reply