S primárom Kardiologického oddelenia, I. Kardiologickej kliniky VÚSCH a.s. Košice, MUDr. Miroslavom Gbúrom o postcovidovom syndróme

Zaťažovať treba postupne a skôr v leže

Začiatkom marca sme si pripomenuli dva roky od prvého potvrdeného prípadu covidového pacienta na Slovensku. Rôznymi variantami tohto ochorenia sa nakazili tisíce ľudí. Mnohí z nich sa trápia s postcovidovým syndrómom. O tejto veľmi diskutovanej téme viac prezradil primár Kardiologického oddelenia I. Kardiologickej kliniky Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach Miroslav Gbúr.

„Nedá sa generalizovať, ale covid ochorenie často u našich pacientov zhoršilo celý priebeh. Asi najväčšie problémy mali pacienti, ktorí sa dostali do nemocnice so srdcovo-cievnymi  potiažami v akútnom priebehu, čo veľmi komplikovalo samotnú  liečbu. Ak sa pozrieme na počty očkovaných a neočkovaných,  väčšina pacientov patrila do tej druhej skupiny. Stretli sme sa s rôznymi prístupmi pacientov, pričom mnohí mali problém, aby ich vôbec zaočkovali. Išlo o pacientov z celého východného Slovenska a museli cestovať až do Košíc. Žiadali od nás potvrdenie, aby ich mohli vôbec zaočkovať. Tie obavy z očkovania boli až  nepochopiteľné. Akoby neexistovala obava z covidu…“ povedal  tento odborník. Na tému postcovidového syndrómu diskutoval ako  špeciálny hosť spolu s kolegami-špecialistami z Univerzitnej  nemocnice L. Pasteura, ktorá zorganizovala stretnutie aj pre pacientov v Moldave nad Bodvou.

Primár Gbúr zdôraznil, že kardiaci by sa po prekonaní covidu mali riadiť všeobecnými odporúčaniami a nezabúdať ani na rehabilitáciu. „Pacienti s postcovidovým syndrómom a príznakmi ako dýchavica, či búšenie srdca, by sa mali postupne začať zaťažovať. Rozhodne skôr v leže alebo polosede. Vhodný je napríklad stacionárny bicykel a plávanie. A až postupne zvyšovať dávky vždy do takej miery, aby to nespôsobilo zásadné ťažkosti. Prakticky to znamená, aby človek aj počas záťaže dokázal povedať súvislú vetu a nespôsobilo mu to zadýchavanie,“ ozrejmil M. Gbúr. Na margo známych postcovidových príznakov ako závraty, točenie hlavy, pokles a zvýšenie tlaku, či zrýchlenie frekvencie doplnil, že vždy treba rozlišovať, či ide iba o izolované príznaky, alebo má pacient aj kardiovaskulárne ochorenie. „To môže súvisieť priamo s covidom – napríklad zápal srdcového svalu alebo osrdcovníka, alebo ho pacient mohol mať už pred covidom, len si to neuvedomoval. Preto treba vykonať základné vyšetrenia. Väčšina zápalových ochorení srdca súvisiacich s covidom sa časom upraví, závisí od konkrétneho ochorenia, aká forma liečby sa zvolí. Je však vhodné, aby nasledovala aj spomínaná rehabilitácia,“ doplnil lekár.

 

Sprava: MUDr. Jozef Dragašek, PhD, MHA, psychiater, MUDr. Miriam Dziaková, PhD., rehabilitačný lekár, doc. MUDr. Pavol Joppa, PhD., pľúcny lekár, MUDr. Miroslav Gbúr, kargiológ, Mgr. Ladislava Šustová, špecialista komunikácie a moderátorka diskusie, MUDr. Marek Vraga, PhD., všeobecný lekár, MUDr. Zlatica Cifráková, neurologička, prof. *MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. (Zdroj UNLP Košice)

Diskutujúci a organizačný tím (Zdroj: UNLP Košice)

MUDr. Miroslav Gbúr (Zdroj: UNLP Košice)

Leave a reply