SVETOVÝ DEŇ SRDCA
„Svetový deň srdca“ si pripomíname 26. septembra. Cieľom tohto dňa, ktorý vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia je, aby si ľudia uvedomili, že srdcovo – cievne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtia osôb na celom svete. Medzi rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu v krvi a obezita. O srdci sa rozpráva stále, ale aby sa z tejto témy nestalo len klišé, je potrebné si uvedomiť, že je to vážna vec. Na túto tému sme sa zhovárali s kardiológom doc. MUDr. Martin Studenčanom, PhD., FESC, ktorý súčasne pôsobí ako podpredseda predstavenstva Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Sú kardiovaskulárne ochorenia naozaj najčastejšou príčinou úmrtí?
Skutočnosť, že kardiovaskulárne choroby sú dominujúce pokiaľ ide o úmrtnosť v jednotlivých krajinách, to sú fakty, to nie sú vymyslené veci, ale čo je dôležitejšie, my máme príklad mnohých krajín, kde k tomu pristúpili vážne, začali sa tým zaoberať a dokázali dramatickým spôsobom znížiť úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby. V tejto oblasti na Slovensku máme veľké rezervy.
Aké sú v súčasnosti najčastejšie problémy a ochorenia srdca?
Najčastejším problémom je práve arteroskleróza, čiže kôrnatenie tepien, a to sa potom prejaví buď infarktom myokardu na srdci alebo na mozgu, mozgovou príhodou. Dnes máme identifikované tzv. rizikové faktory, ktoré vieme, že ak sú v nízkom výskyte, tak to riziko tých komplikácií je menšie, ak je veľa rizikových faktorov, to riziko je vyššie. V rôznych krajinách dominujú rôzne rizikové faktory. Kým v Británii dokázali, že najväčší dopad na zníženie mortality malo práve to, že tam obyvatelia prestali fajčiť, v iných krajinách je to skôr otázka vplyvu na hladinu cholesterolu, liečba hypertenzie a pod.
Aká je aktuálna situácia na Slovensku?
My máme nejaké analýzy ako to je asi na Slovensku. Vieme, že máme obrovské problémy v tejto oblasti, v tejto tzv. sekundárnej prevencii. Tých rizikových faktorov je celá séria. Tie najdôležitejšie sú vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoká hladina cholesterolu v krvi a fajčenie.
Čo všetko môžu spôsobiť spomínané tzv. ovplyvniteľné rizikové faktory?
Dopad hypertenzie a zle liečenej hypertenzie na infarkt je relatívne menší, ale je oveľa väčší na výskyt cievnej mozgovej príhody. V prípade cholesterolu, je to skôr naopak. Ten dopad zníženia cholesterolu je väčší na srdcové choroby a relatívne menší na mozgové príhody.
Existujú však aj faktory, ktoré nedokážeme ovplyvniť – rôzne genetické predispozície.
Každý z nás má vo svojom vienku nejaké genetické dispozície a toto sa bohužiaľ ovplyvniť nedá. Čiže ak je raz niekto z rodiny, kde v génoch to majú, že tá arterosleróza nezačína v 60tke, 70tke, ale začína už v 40tke, tak s tým sa veľmi nedá nič robiť, ale nič to nemení na veci, že tento človek sa musí o to viac snažiť strážiť si tie svoje ovplyvniteľné rizikové faktory.
Leave a reply